Rozhovory / Interview

Rozhovor se slovenskou kapelou No Name

Přinášíme vám rozhovor s velmi populární slovenskou kapelou No Name, která v loňském roce vyrazila na Dermacol NO NAME Acoustic tour 2019.

Který váš koncert vám nejvíce utkvěl v paměti a proč?

Určite prvý. V Košiciach rok 1996…. bolo to naše prvé a zároveň súťažné vystúpenie. Vyhrali sme autorskú súťaž Košický Zlatý Poklad, ktorý nás ako víťazov vystrelil do finále medzinárodnej súťaže Bratislavská Lýra 1997….. Osobne si myslím, že naše autorské počiny vtedajšieho obdobia nestáli za veľa, ale energia , ktorá z nás  na pódiu sršala bola přesvědčivá a to medzi porotcami rozhodlo. Bol to ten prvý a zásadný moment, kedy kapela uverí, že je možné uspieť  vlastnou tvorbou.

Chodíte na koncerty i jako fanoušci? Na jaké kapele nebo interpretovi jste byli naposledy?

Jarek Nohavica, Coldplay, U2, aktuálne máme zakúpené lístky na Stinga do Košíc, je to říjen, tak neviem.

Které hudební album považujete z pohledu fanouška za nejlepší album všech dob?

Nemám rád generalizmy. Ničomu to nepomáha a k ničomu to nevedie… na vzťahu našej kapely a ľudí, ktorí na nás chodia viem, že sa im s našou hudbou spája ich životná etapa. Niekto sa k nám dostal v čase pesničky „Ty a Tvoja sestra“, iný o 20 rokov neskôr v čase pesničky Život……Moji miláčkovia však sú a nimi som si prešiel Pearl Jam, Guns n roses, Elánm, Lucie, Peter Lipa, Nohavica, ale aj Chopin… Dirty loops, nemám mantinely…

Je nějaká kapela nebo interpret, se kterým byste si přáli spolupracovat, a ještě se vám to nesplnilo?

S nadhľadom sme nedávno na obdobnú otázku prehlásili, že dnes sme už my sami predmetom podobných želaníJ Chcel by som nás vidieť naživo,a z pohľadu publika.. nie zo záznamu….. to sa mi asi nepodarí…..

S jakou kapelou byste se rádi potkali na jednom pódiu?

Ak má k nejakej muzikanstkej fúzii dôjsť,  zakaždým musíte robiť kompromisy, cvičiť spolu s inými kolegami….. Vaša vlastná kapelová chémia je narušená, zmenená o osobnosti iných muzikantov , to nie vždy musí vypáliť ok……keď hráme na pódiu my, máme prísne strážené okolie aby sa k nám počas koncertu  nikto nepriblížil a nenarušil koncertný priebeh…. Ale zároveň dodávam, že dobré skúsenosti máme s Chinaski… zakaždým , keď sa stretneme na nejakom fesťáku, tak si strihneme náš spoločný duet Na, Na, Naaaa. To sú jedinečné chvíle…. Všetky mobily v publiku systém „k pocte zbraň“ a davaj nahrávaťJ

Kde hledáte inspiraci pro skládání písniček?

U mňa je to spravidla keď som sám … buď keď všetci spia,alebo keď sám šoférujem, keď mám možnosť nerušene premýšľať… v noci…. Na cestách. To je tá chvíľa, kedy sa môžem hrať s hudbou, so slovíčkami…. A Inšpirácia jako téma pre samotné nápady je asi život sám… myslím, že ideálna cesta je „žiť to , čo spievaš a spievať to , čo žiješ“.. vtedy je tá výpoveď vieryhodná.

Na Slovensku a v České republice jste odehráli mnoho velmi povedených koncertů, koncertovali jste někdy i jinde v zahraničí?

Amerika, Británia, Polsko, Írsko, Taliansko, Rakúsko, Nemecko….za tých 24 rokov kapely, sme hrali kadetade… väčšinou si nás zavolajú zahraniční Slováci a Češi, ale stalo sa nám, že si nás  do Nemecka do města Cottbus zavolali koncertovať Lužickí Srbi….. to sme fakt odpadli, vraj tam žije početná menšina Srbov a v tamojšom rádiu nás občas zahrajú…. sú to také milé bonusy.

Přemýšleli jste někdy, že byste napsali písničku v angličtině?

Pri našich začiatkoch sme zvažovali kadečo.. ale anglický jazyk má inú štruktúru stavby a štylistika je úplne odlišná , ako slovanské jazyky….. vraví sa, že by člověk mal tvoriť v taktom jazyku, v akom sa mu sníva.

Když pracujete na nových písničkách, tvoříte od začátku společně, nebo skládáte každý zvlášť a potkáte se až ve chvíli, kdy máte něco připraveného?

Nemáme to striktne dané… niekedy sme nosili nápady do skúšobne, dneska si vďaka technológiám dokážeme nahrať demá už doma každý sám, následne sa o pesničkách bavíme a finalizujeme v štúdiu. ….. nedávno sme sa presne o tomto v kapele bavili. Totiž nieje to sranda predstúpiť před vlastných kolegov z kapely a odprezentovať vlastný nápad. Tak sme zistili, že najvačší rešpekt ako muzikanti nemáme před publikom, alebo kritikou  ale sami před sebou….

Autorsky a hudebně jste se podíleli na singlu „O nás dvou“ zpěvačky Terezy Maškové. Jak ke spolupráci došlo? Kde jste se s Terezou seznámili?

S Terezou sme sa zoznámili na jednom večierku. Hrali sme na Žofíne a Tereza sa na našu hudbu neviazane zabávala….bolo to veľmi milé a hlavne v danej chvíli podstatné… doslova strhla na parket ostatných…. Tak sme sa po koncerte zakecali, nuž a časom keď vznikla pieseň „O nás dvou“, sme si s klávesákom Zolim a autorkou námetu Jankou Kolesárovou dali spycha a zhovárali sa o tom,  kto by mal byť „tá“ pravá. Tereza bola úžasná. Dopoludnia si vypočula demo, a večer sme utekali do štúdia aby to naspievala…. Podľa mňa máme do činenia nielen s výnimočnou speváčkou, ale aj s výnimočným človekom.

Složili jste titulní píseň k filmu Poslední aristokratka. Píseň se jmenuje „I prokletí může být štěstí“ a její text je v češtině. Jak těžké pro vás bylo bylo napsat český text a jaké bylo zpívat česky?

No Name: Sme u vás aktívni  presne 20 rokov… Manažment v Prahe, technika na Morave… Tých dvadsať rokov spôsobilo, že dnes je mi úplne jedno, či píšem texty v slovenskom, alebo v českom jazyku. Je sice pravda, že při českých textoch konzultujem s kamarátom Koudom, ktorý je legendárny moderátor a dnes už riaditeľ rádia, ale sú to väčšinou jazykovedné nejasnosti. Práve „Aristokratku„ dokonale učesal Kouda.

Co všechno najdou fanoušci ve vaší No Name aplikaci a proč by si ji měl stáhnout každý fanoušek?

Našu appku sme si nechali vyvinúť z dôvodu bližšieho kontaktu s jej užívateľom…. Člověk ju má priamo v telefóne, v podstate je v kontakte s kapelou bez toho aby musel natiahnuť Insta, alebo FB….pripravujeme jej aktualizáciu.

Vydali jste zpěvník k vašemu albu S láskou. Jak vás to napadlo?

U nás to nie je nič nové… Máme spracované tuším všetky naše albumy vo forme spevníkov… jednak si to žiadajú ľudia a jednak po tom siahajú aj ľudové školy umenia… Dnes sú už moje decká veľké a na hudobnú chodia samé…ale keď som ich nosieval , tak som zopár spevníkov na chodbe v hudobnej škole nádejným malým muzikantom podpísal.

Máte v plánu nějaký live stream koncertu, virtuální setkání s fanoušky, ve kterém byste odpovídali na otázky fanoušků, nebo něco podobného?

Live streamu sa úspešne vyhýbáme. Nejaký rozhovor sme absolvovali, ale moc sa za tým netrháme….Ako kapela sme po 24 rokoch koncertovania určite v polovici cesty našej  kariéry… Moja manželka Silvia to zhodnotila tak, že za iných okolností by sme si nikdy takýto „oddych“ nedopriali. Takže pozitíva prevyšujú obmedzenia. Bratovi Romanovi sa v březnu narodilo tretie bábo, takže sú spolu non stop. Celkovo máme v kapele aktuálne 12 detí a je dosť možné, že sa tento počet ešte neskončil…. Z pohľadu našich rodín si myslím, že zažívame intenzívne chvíle, ktoré sa už nikdy nemusia opakovať.

Jaký dopad podle Vás bude mít současná situace na hudební scénu obecně?

Všetko sa po čase znova rozbehne,  otázka je aký dlhý ten rozbeh bude… Ukázalo sa, že šport a kultúra sa jako prvé vypínajú a ako posledné nabehnú….Všeobecne si myslím, že tí rozumnejší sa z krízy poučia a budú si viacej vážiť každú korunu, nuž a tí, ktorí šli na doraz , tí pôjdu na doraz aj po korone. Som však presvedčený, že nám planéta naznačuje oveľa viac, ako si my ľudia pripúšťame.

Děkujeme za rozhovor!

– photo by Miloš Nejezchleb

Share post